A LOST LOVE: THE LEARNING OF THE PAST FOR FUTURE

A Dissertation Submitted to
Faculty of Education, Tribhuvan University,Nepal
In partial fulfillment of  requirements of
the degree of  Master of Philosophy inEducation
January 2011

AN ABSTRACT OF THE DISSERTATION OF  Love Kumar Joshi for the degree of Master of Philosophy in Education Presented on: 17 April 2011.

Prof. Bidya Nath Koirala, Ph.D., Dissertation Supervisor

The study portrays my extremely heartfelt experience of grieving death and dying rituals of my loved son-Rose. In fact, one should not live killing the heart (Shkya, 2008, p. 8). This grief research points to isolation and traumatic circumstances of the grievers (the family) face.

Evocative auto ethnography is the method that I used. The writing is bogies of journey to self.This thesis has utilized the theoretical constructs of symbolic interaction and  evocative auto ethnography as forms of self- enquiry; revealing how I come to make sense of my lived experience in dealing with the loss of a loved one. I drew heavily upon personal journals, academic papers, and the religious books such as; The Geeta; The Garuda Purana; The Shiva Maha Puranam; Srimad Bhagawat Maha Puran and The Vedas. Grief epics-Muna Madan and Gauri; dialogical discourse with the pundits; hearsays; newspaper clippings and cultural Sa Paru etc. are used  as field notes in order to construct narratives dealing.

My findings showed that grief brings both positive and negative  transformation in life.

However, I am in favor of positive ones. In addition, the implication to education is that griefs literatures reduce pain and help people live for others life as well. In my case, I have accepted “writing as a therapy (James W. Pennebaker, 1990).”

Continue reading A LOST LOVE: THE LEARNING OF THE PAST FOR FUTURE

PROLOGUE:

                                     

                                                 In Memory…

 

Rose  Joshi

                                    I did M.Phil. 2nd Semester,

                                    The result published yesterday (July 14, 2007)

                                    1st was done earlier.

                                    Now I have to do with the “Thesis”.

                                    But couldn’t begin-

                                    As you’re in the hospital,
I’ll do it,

                                    Soon you’ll discharge.

                                    The computer you bought, for me from Japan-

                                    Did help me a great.”

 

                                    “That sounds nice,

                                    It is good news,

                                    You did it,

                                    Go ahead-


                                    You’ll do that, too.”

                                    I noticed a light in his face,

                                    In addition, breathed a long.

                                    Alas! On the seventh day (July 21, 2007)

                                    You said “Good bye”.


 

What a sudden!

                                     What an unexpected!

                                    I made you sleep the day before,

                                    Then backed home at half-past nine,

                                    Mother hadn’t seen you for four days,

                                   

                                  You have forbidden her to visit the hospital,

                                    As she’d been suffering from cold and fever,

                                     I told her, “Rosé’s well and discharge you next day-

                                    On a leisurely day- the Saturday.

                                    We had two more handful of rice that very evening.

                                    Your brother was with you until 2 am.

                                    He was pleased

                                    To see you fast asleep,

                                    Your friends let him go home,

                                    So he did.

                                   

                                                     From five a.m.                        

                                                 You struggled,                                                                        

                                                To live; to win life,

                                              At 8:35 am-

                                           The death won the battle.        

 

                                    Completing the rituals-

                                    I sat on my table,

                                    To review my thesis work

                                    Tried best to console my heart,

                                    However, I could not.

                                    I tried to move the pen,

                                    I remembered-

                                    I made you tried to write,

                                    Your initial homework.

                                    I try to read the book-

 

                                    However, I recalled-

                                    Made you to read the books.

                                    The vivid pictures;                                                      

                                    Of naughty stubborn acting,

Quickly moved

                                    Around my face,

                                    Tears dropped on the book                            

                                           And formed your recent face

                                       I stared and stared;

                                    I was dumbstruck.

 

 

                                    We observed the Sa Paru

                                    The Newar tradition to commemorate

                                    The departed loved ones
Holding your tattoo coated website photo
Moved around the Basantapur Darbar square
Prayed the Almighty
You rest in peace and,
Get company of god ‘n sages
Seen many giving an eye to you

                                    And said, “Passed away in the young”

                                    We were Lost in the crowd

                                     As the rivers in the Ocean.

                                    Festivals came to the doorsteps,

Mother’s outcry awakened the family at midnight                  

                                     Missed my ideas-

                                    Of making my thesis finish right.

                                    What a desert created in home!

                                    Not forgotten ever,

                                    Better no festives come

                                    We live a mourning surrounding-

                                   Lasting long-ever and ever.

 

                                    So prominent was,

                                    Your social health.     

                                    You made so many survived.

                                    Rescued youths.

                                    Mates commented, “You fought a war.”

                                    Bravo! My son,

                                    I am proud of you.

                                    Many mothers came to salute you.

                                    Friends obey and respect you.

                                    You’ll remain alive in hearts of those-

                                    Who have taken rebirth in this world!

                                    The Gita rightly says-

                                    “Body dies, even soul remains immortal.”

 

                                    If the laws make you reborn,

                                    And if same to us –I urge the God

                                    Let you be born,

                                    As our elder son.                                                                                            

                                I need strength to bear your absence             

                              Breaking the rooted taboos

                                    We forbade ‘her’ dress in white.

                                    I assure you,

                                    To provide patronage to your beloved-

                                    Moreover, to loving Marline.

                                    We’ve given a choice to your loved.

                                    Either she’ll remain as- a chori or a buhari

                                    Let her discharge her karma,

                                    You had better bestow her

                                    As she sees you everywhere.                                       

                                     (September 9, 2007 (Bhadra 23, 2064)                     

 

 

 

 

 

 

 

नव वर्ष २०६८,

Sun rising in Kathmandu before New Year,2068 Bikram sambat.

दाना टिप्दै गरेका परेवाहरुलाई
विरालोले शिकार नगरोस् ।

दूधे नानीहरु टुहुरा नबनोस्
बांच्ने अधिकार,पक्का पक्की होस् ।

देऊ संविधान, शान्ति, प्रगति
नत्र झगडिया नेता घर घर जाओस् ।

नव वर्ष २०६८,
शुभ होस् , सुखद् होस् ।
(    २०६८ वैशाक १ )

तातिन्छ कि ?

आज मौसम चीसो चीसो छ ।
सिरेटोले मुटु नै छो’को छ ।

पहारले पनि तातिन्न यो †
वहारले पो तातिन्छ कि ?

रापले पनि तातिन्न यो †
मातले पो तातिन्छ कि ?

अधरै पिएर पनि तातिन्न यो †
मुटु नै जोडेर पो तातिन्छ कि ?
( २०६७ । ११ । ३० । ०२)

Bela ko kabita

सन् २०११ समक्ष माग–पत्र

नयां वर्ष २०११ †
हाम्रा नेताका बुध्दि
सपार २ ।

शान्ति प्रक्रिया निष्कर्षमा
पु–याऊ, २ ।
जनमतको कदर
गर २ ।
संविधान निर्माण
छिटो गर २ ।

सुडान घोटालाकर्तामाथि कारबाई
चलाऊ २ ।

बन्द हड्ताल, चक्काजाम,
लूट अपहरण, हत्या हिंसा
बन्द गर २ ।
महंगी नियन्त्रण
गर २ ।
गरिबी र बेरोजगारी
घटाऊ २ ।

हस्तक्षेपकारी कूटनीति
बन्द गर २ ।
विश्व विनाशकारी घातक हतियार
नष्ट गर २ ।
……………….

तिमी नेपाल हेर ।

हार्नेको पनि जित हुन्छ ।
तिमी “नेपाल” हेर ।

जित्नेको पनि “प्रचण्ड” हार हुन्छ ।
तिमी नेपाल हेर ।

जितको पनि “हूर्मत” हुन्छ ।
तिमी नेपाल हेर ।

हार्दा पनि काइदाकै जित हुन्छ ।
तिमी नेपाल हेर ।

संविधान नबने पनि, सभाको प्राण थप्नु पर्ने ,
तिमी नेपाल हेर ।

दलैदलको योजनामा, देश डुब्यो दलदलमा,
तिमी नेपाल हेर ।

नेताको झगडामा, बने जनता कुहिराको काग
तिमी नेपाल हेर ।

नेता–कार्यकर्ता जताततै, खै जनता कता–कता ?
तिमी नेपाल हेर ।

पैले खान्थे राजा, खान्छन् अ‍ैले छोटे राजा ।
तिमी नेपाल हेर ।

ढोके, हुक्के,चैते नेता च्याउझैं † राजनेताको खडेरी †
तिमी नेपाल हेर ।

सकछन् रच्न इतिहास जनता, हेक्का छैन कि क्या हो नेता ?
तिमी नेपाल हेर ।
(२०६७ पुुस ३)

गजल
किन जुर्नु पर्यो लगन ?
मनै जुरे पछि ।
किन कुर्नु पर्यो बसन्त ?
मनै फूले पछि ।

किन लाउनु पर्यो लाली ?
जोवन फुले पछि ।
किन लाग्नु पर्छ घाम ?
मनै ताते पछि ।

किन पिउनु पर्छ अब ?
मनै माते पछि ।
किन छोप्नु पर्छ अधर ?
जोवन सुम्पे पछि ।

किन जुर्नु पर्यो लगन ?
मनै जुरे पछि । ( २०६७ मार्ग १३ )
……

हिल स्टेसन मुन्नार

हिल स्टेसन मुन्नार दक्षिण भारतको केही धार्मिक स्थानको यात्रापछि हिल स्टेसन मुन्नारको भ्रमण गर्ने योजना बन्यो। त्रिभेन्डरपुरमको कोभ्लम समुन्द्री तट, जस्लाई “दक्षिणको स्वर्ग” भनिन्छ, मा दिनभरी सनबाथको मज्जा र्लिदै अर्को दिन हामी कोची पुर्ग्यौ। मुन्नार जाने बाटोमा पर्ने “पूर्वको भेनिस” संज्ञा पाएको अल्लापीमा रहेको विशाल तालमा आधी दिन नौका बिहार नगरी मनै मानेन। प्राकृतिक रमण्ीय शान्त तालमा तीन घंटा नौकायन गर्दा समय बितेको हेक्कै भएन।

ठूला–ठूला हाउसबोटमा विभिन्न देशका पर्यटकहरु रमेका देख्दा पोखराको फेवातालमा पनि त्यो दृश्य देख्न मन लालायित भएर आयो। समय अभावले गर्दा कोची फर्कियौं। विहान ८ बजे गुडेको इन्डीगो क्याबले हामीलाई विभिन्न दृश्यावलोकन गराउंदै, वनभित्रको खाजाघरमा खाजाचमेना खुवाउंदै अपरान्ह १ बजे मुन्नार पु–यायो। कोचीबाट मुन्नार झण्डै १३० कि.मी.टाढा पर्छ।

घुम्ती–घुम्ती भएको चिल्लो सडक, काजु ,किसमिस,वदाम, मरीच, सुकुमेल, केरा, नरिवल,भूईं कटहर,रुख कटहर , मरमसला, फलफुल आदि नगदेवाली मगमगाउंदो वनपाखाले मनै हरण  ग–यो।

मुन्नारको चीया बगान

कोसौंसम्म फैलिएको भीरपाखामा मुना टिप्न तम्तयार भएका चीया बगानहरुले प्रत्येक आगन्तुकलाई स्वागत गरिरहेको भान पर्छ। मन पुलकित भयो। गाडी रोकेर फोटो खिच्यौं। बगानमा रमेर घुम्यौं। कुण्डला चीया बगानमा रहेका टाटा तथा अन्य कम्पनीले उत्पादन गरेको ग्रीन टी तथा स्थानीय स्तरमा प्याक गरेको चीया किन्यौं। मुन्नारको सौंदर्य हरियाली चीया बगानले औधी बढाएको छ। चीया बगानमा सिंचाइ गर्ने राम्रो प्रबन्ध सुलभ कृषि प्रविधिको नमूना नै पायौं। मुन्नारमा अनुत्पादक बनस्पति नै छैन जस्तो भान पर्यो। वनपाखामा ठूला रुखहरु भएपनि लटरम्म रातो फूल फुलेर शोभा दिई रहेकाछन्। यो जोहो वर्षौं– वर्षौंको ठोस योजना कार्यान्वयनको प्रतिफल हो।

हाम्रो देशको पहाडी इलाकामा हिल स्टेसनको योजना तर्जुमा गर्दा योजनाकार, विकासवाहक प्रशासक र राजनेताहरुले मुन्नारको स्थलगत भ्रमण गरेर व्यावहारिक ज्ञान सिकी आफ्नो देशमा लागू गरेमा कायदा हुंने विचार मनमा फुर्यो।

मुन्नारको एक रिजोर्ट

मुन्नार घुम्ने जो कोहीलाई तीन दिनको समय पनि पुग्दैन। वन–भीरपाखाको वरिपरि पक्की सडकको संजाल छ। अनवरत विद्युत र पानीको आपूर्ति गरिएकोछ। हरियाली वनभित्र ठाउं ठाउंमा  आकर्षक सुविधाजनक सुपथ मूल्यका रिजोर्टहरु पाहुनालाई स्वागत सत्कार गर्न तैयार छन्। ब्रेकफाष्ट, लञ्च र डिनर उचित दाममा पाइनछ। हो, पकाउने विधि फरक छ। काठमाण्डौंमा पाइने तरकारी जति सबै पाइन्छन्। अझ उन्नत उब्जनीका। तर परिकार चाहिं दक्षिण भारतीय स्वादमा। काजु , किसमिस , बदाम मिसाउनै पर्नै। नरिवल त सबै परिकारका अभिन्न अंग। स्थान अनुसारको परिकार चाख्नु पनि भ्रमणको एउटा अंग हैन र?

विशाल ड्यामहरुको प्राकृतिक सौंदर्यता र त्यसमा नौकायन गर्नै सुविधा मुन्नारको अर्को आकर्षण हो।  Mattaputty Dam लाई मानिसहरु स्वीट्जरल्याण्डको बांधसंग तुलना गरी बखान गरेको सुनियो। यो बांध औधी चित्ताकर्षक छ। बांधसंगैको सडकपेटीमा हस्तकला,काष्ठकला जस्ता घरेलु उत्पादको हाट बजार लाग्दछ। मोतीमाला र पत्थरको पसल लोभ लाग्दा छन्। घंटौं भुलिएको थाहै हुंदैन। बांस,बेतको उत्पादन न किनी मनै मान्दैन। कांचो काजु फ्राई गरेर सस्तोमा बेचिन्छ। काजु स्थानीय उत्पादन हो। स्थानीय उत्पादन गरम मसलाको प्याक नपत्याउंदो मूल्यमा पाइन्छ।

Mattaputty Dam Munnar

कुण्डन बांधमा नौकायनको सुविधा छ। आप्ाक्नो आवाज प्रतिध्वनित भएको सुन्न आगन्तुकहरु वेसमारी चिच्याएर थाक्दैनन्। यसकासाथै शान्त वातावरणमा ट्रेकिङ्ग, साईक्लिङ्ग, र ऐंगलिंग गर्ने स्थान मनग्यै छन्। 207लोरिकल्चर सेन्टरमा नाना थरीका फूलहरुले भुलाउंछन्।

मुन्नार समुन्द्रको सतहदेखि १६००–१८०० मिटरको उंचाइमा रहेकोले मौसम चीसो छ। यहांको हावापानी स्वास्थ्यबर्धक छ। माघको पहिलो हप्ता (जनवरी चौथौ हप्ता ) मा पुग्दा पनि न्यानो लुगा चाहिन्छ। जाडो याममा ० देखि १० र गर्मी याममा १५ देखि २५ डिग्री सेल्सियस्को तापमान रहने गर्दछ। अगस्ट देखि मई संम पर्यटक ओइरिने पीक सिजन मानिन्छ। मुन्नारमा बस्दा  तानसेन र धनकुट्टाको हावापानीको अनुभूति गराउंछ। चीया र कफी यहांको प्रमुख नगदे वाली हुन्।

आगन्तुकलाई सजिलो पार्न बैंकहरु,एटिएमहरु ,संचारका साधनहरु सबै सहजतापूर्वक उपलब्ध गराइएकाछन्।

क्रिश्चियन मिसीनरीहरुको संजाल रहेको केरला भारतकै शत– प्रतिशत शिक्ष्ाित भएको राज्यमा दरिन्छ। सबै काम कार्यकलाप ईश्वरको इच्छा र कृपाले भएको भन्ने जनविश्वास रहेछ। स्थान स्थानमा  “ईश्वरको आफ्नै देश” -“God’s own country” लेखिएको साईन्बोर्डहरु झुण्ड्याएको देख्न पाईन्छ। झिलीमिली बिजुली बत्तीले सिंगारिएका शोभायमान चर्चहरु बस्ती–बस्तीमा छन्। रातको समयमा सौंदर्यको पुञ्ज लाग्छन् ,

ती चर्चहरु मनोरम चित्ताकर्षक प्राकृतिक सम्पदाले ओतप्रोत मुन्नारको बसाइले पीरबाधा विर्साई दिन्छ। मन मथिङ्गगलमा नौलो सोच, विचार र भावना उब्जाइ दिन्छ। स्थानीयहरुको सहयोगीपना, मानवीय र प्रकृति वीच तालमेल भएको मुन्नार एकपटक पुग्नै पर्ने ठाउं हो। मुन्नार प्रकृती प्रेमीहरुकालागि स्वर्गै हो।

कुण्डन बांधः जहां आवाज प्रतिध्वनित हुन्छ। फोटो: लेखक।